Thursday, September 23, 2010

Konknni Mogianchem Ulhas


Hanv khoincheach dhorma kodden vankdde nodren polloina.  Dekhun zaitea dhormache monis mhoje ixtt asat.  Mhojea dhorma xivai mhaka lagincho dhorm’ dista to Hindu dhorm’.  Hindu dhormache mhoje zaite jivabhavache ixtt asat.  Zaitea Hindu dhormachea borovpeank hanv adorbhavnen polloitam, tankam man bagoitam.  Tanchea sonna-porbamni vanttekar zatam.  Toxech Muslim, Sikh ani Parsi dhormache mhaka bore man’tat. Hem monant dovrun mhaka borovpacho gunn astanam-i hanv khoincheai dhormacher borovpachem tthalltam.  Tthalltam mhollear jem tea dhormachem mhaka vankddem dista tem legit borounk vochona.  Kiteak dhormacher boroun mhaka tanchi ixttagot toddunk naka. To ek sonvedonxil vixoi mhunn hanv manun ghetam.  Tednanch mhaka odhikar urta ekcharachi bhas ulounk ani bhavponnacheo gozali sangunk.
Punn jedna konn tori mhojea dhormacher boroita ani nokllo astana naka zalolim vidhanam korta tednam mhaka dista he borovpi mhojea dhormachi fokannam kortat, mhojea dhormak hinnsaitat, mhojea dhormak unnak lekhtat, mhozo opman kortat.  Protekak aplo dhorm vhoddlo ani taka tacho obhiman asunk zai.  Ami Bharot desachea nidhormi totvakhal jiyetat.  Hanga sogllea dhormanchea lokank aplo bhavarth kelloupachi mekllik asa.  Oxe poristhitint kaim potramni Kristi dhormacher portun portun kiteak borop zata tem somzona.  Gõyant jiyeopi Kristi lok azunui Europi mhunn dakhovpacho ho ek khott asa.
Gõyant Purtugez aile ani tannim hangachea sthanikancher agllik keli, Hindu dhormacher ghuri ghali ani dhormantorak posonn dilem.  Hem ami manun ghetat ani tea lokamni jem kitem kelem tacho nixed legit kortat.  Kiteak te jem Kristi jivit jiyetale tem jivit aichi Kristi porza jiyena.  Anik chodd korun Bharotantle Kristi monis jiyenant.  Bharotantle Kristi dhorm sobhen Bharoti sonvskruti apnnailea,  Bharotache soglle nem ani kaide apnnaileat.  Amchem mukhel kendr Romant asum punn ami Bharoti vichardharnnen mukhar vetat. Bharotache ghottnechea adaran mukhar vetat. (Ami mhunnta astana hanv Katholik Kristi mhunntam) Mhojea ghorant yeun pollounchem hanv azunui ponntti pettoitam. Ganvant yeun pollounchem, amchim kazaram azunui Bharoti porompore pormonnem zattat.  Kazar vosreant zalem vo Open Air Hall-ant zalem mhunn ghora kodden korpacheo vidhi amchea somazant azunui jivont asat ani teo rakhun dovorpacho amcho purnn yotn asa.  Kazarachea adlea disak amchea ghora kodden ghumttacho gaaz asta,  vhokol nhovreak bhitor kaddpa khatir vers asat, soji goddxem, von’n konnench soddun diunk na.  Kulla kulla thavn cholun ailoli mattvachea jevnnachi porompora asa.  Konn eklo melo zalear ami azunui divli pettoitat.  Amchea ghorant khuris aslear pasun sogllea her dhormanchea dev-doivotank ami man ditat.  Her vidhi dhorma-dhorma pormonnem veglleo aslolean tatunt vegllochar asa hi gozal veglli.  Amchem purai jivit ami Bharoti pod’dotin zogtat. 
Tori astana fokot Konknniche Romi lipik lagun tacho soroll sombond Purtugez Kristanv ani Gõychea sthanik Kristanvam kodden kiteak?  Kristanvamni Rom ilipi apnnaili zalear taka itihasik karnnam asat.  Her dhormamni, Konknnik dusri lipi apnnaili tancho kosloch guneanv na?  Fokot Gõychea Kristavamni Romi lipi apnnaili tech guneanvkar?  Hem zavpak pavlem Gõyant Devnagiri xalla nasleo mhunn.  Asleo zalear pasun teo Moratthi asleo zachi Kristanvank sonvkoll nasli.  Punn hanv Moratthi xiklolo monis, dekhun Devnagri bhesbori vapurta ani tichoi mhaka obhiman asa.  Hem soglleam kodden ghoddona hoch kai tancho guneanv?
Romi lipi vorvim Gõya khatir kitem kitem melloilem hachi volleri konn kiteak dina?  Gõycho svotontr loddo khoinche bhaxentlean ani khoinche lipintlean zatalo?  Gõycho itihasik opinion poll zalo tea vellar khoinche lipintlean Gõykarank toyar kelole?  Gõyak ghottok raz mellounk khoinchi lipi vaprun lok zagrutai keloli? Khoinchi lipi  vapurpi monis rostear denvlole?  Konknni rajbhas zaunchi mhunn khoinche lipichea lokamni rogot varoilem? Survechea kallant Xennoi Gõybaban Romi lipintlean kiteak boroiolem?  Amchea Konknnintlea vhoddlea vhoddlea borovpeamni Romi lipintlean kiteak boroilem?  Heo soglleo gozali amche fuddari visrole vhoi?  Kai nhidechem sovong ghetlam? Aiz kaim vixixtt lokanchea hatant Konknnichem bhens poddlam oxem dista. Kristanv fuddeant dislo tednam Romi lipi ani Devnagri lipi sangatak vochunk zai mhunntat ani fattlean?  Hi kallzantli provrut’ti?  Romi lipi vapurtoleank bhairaun ami ekvott sadunk xoktat vhoi? Hanv mantam kaim kodden chuko ghoddtat.  Punn hea ek don chukank lagun sorsogott Kristanvank vettik dhorop sarkem asam? Utth sutt kristanvanchea nanvan arodd marpachi bond zavpak zai kiteak amkam Konknnicho obhiman asa, Gõycho obhiman asa ani Bharot bhuimcho obhiman asa.
Gõyant Putugez yeunche poilim Gõychea sthanik lokancher konnench oteachar korunk na?  Gõychea sthanik dhormacher konnench agllik korunk na?  Gõy Putugez ailole tednanch zolmak ailolem?  Te adim dhormantorache prokar ghoddunk nant?  Te adim Gõychi bhas khoinchi asli? Tika lipi khoinchi asli?  Ani atam je Moratthiche gunn gaitat, tatuntlech kai he Gõy Maharaxttrant vilin korunk sodtale te?  Machier ravun bhaxonna divop sompem, aplea ghorche ani ganvantle kitle lok sangatak gheun Gõy samballun dovrunk hannim loddo dilolo kai? Tem konnak yad zaina.  Fokot Romi lipi aizver jivi urli mhunn him Putugezanchea nanvan atanchea Kristanvank Konknni virodhi mhunn dakhovpacho ho ek yotn.
Oso ek vichar korum-ia.   Europi lipi soddun divpachi bhas zaite lok kortat.  Zalear Europi lokamni haddlolem pentt kaddun puddvem nhesunk naka?  Kodelam kaddun patthacher bosunk naka? Europeamni haddlolo scotch soro soddun dexi soro piunk naka?  Sutt butt marpachem soddun dhotor nhesunk naka?  Gõychem sorkar fokot Konknnintlean cholunk naka?  Purtugez kaide bhair marunk nakat?  Padrinchim iskolam bond korunk nakat?  Padrinchea iskolamni xikpi bhurgeank kaddunk nakat?  Padrichea iskolant xikovpeamni rajinamo diunk naka? Amchea sogllea bhurgeank Konknni mulla thavn xikounk naka?  Devnagri borabor vapurtat te Romi ankdde kaddun uddounk nakat?  Oslea gozalincher konnachoch vichar kiteak mukhar yena? Kiteak tankam khobor asa hem xokeo na mhunn.   Lipichea nanvan thodde apnnalem borop khpopoitat kai mhunn?  Kapastad aslear hea gozalincher vichar zauncho.  Na zalear Pakistan mhunntat te bhaxen je Islam dhorm maninant tannim Pakistan soddun vechem.  Tori thoim Gõykar asat.  Tannim Pakistan soddunk na.  Toxech ami-i hanga ravtole kiteak amchem kullar pordesant nhoi tor hangach asa ani hech bhuim-ent dofon zavpacho amkam purai odhikar asa.
Ek padrich mhaka vichartalo “Ho Romi lipivad kiteak?”  hacher ami chorcha korum-ia.  Zo konn vankdde vichar manddta taka somzaum-ia.  Punn mhoje mhaiti pormonnem Devnagirik konnuch virodh korina fokot Romi lipicho hokk magtat.  Zankam Devnagri vachunk borounk kollona tannim kitem korpachem?  Gõy soddun vochpachem?  Apli bhas soddun divpachi?  Hacher konnuch uloina vo taka toddgo sangina. Kiteak?  Hanga portun dhorm addvo yeta? Toxem zalear je amche Hindu bhav-bhoinni Romi lipi vaportat tanchem kitem? Romi lipintlean masikam kaddtat tanchem kitem?  Kristanv je Romi lipik virodh kortat tannim he gozalicho obheas korcho.
Hache voilean dista konn tori xant ani susegad Gõykaram modem bhaxechea nanvan dharmik futt ghalunk sodta.  Ani osle monis jednam xiklole, protixttit ani vevsayik asat, tednam hachi dokhol sorkaran legit ghevpachi goroz asa.  Sunaprantantlea boropantlean spoxtt zata ki kaim lokank Konknnichi chollvoll aplich korun ghevpak zai.  Atam tankam konnachich goroz na.  Kiteak Konknni khatir jem kitem mellovpachem aslem tem sogllem mell’lam, sugur asa.
Kapastad aslear Gõyak purnn svoraj melloun diat ani Konknnintlean vevhar korat. Inglezichem namonixann pusun uddoyat.  Rajkarnnache gulam’ asloleank zage korat ani svota zage zaun Inglezintlo vevhar kabar korat.  Rajkarnna kustar podam melloitat tankam nagdde korat.   Purai xikop, sorkari proxason dhorun nit-nivaddo Konknnintlean korat.  Atam sogllim Kristi bhurgim Devnagri lipintlean Konknni xiktat, tim Konknni kodden urpa khatir yevzonne ankhat.  Fokot apnnak faido zata thoinch sorkari poixe ani yevzonne maginakat bogor purai Gõychea bhousa khatir poixe magat.  Dusreak kitem mellta tacher zollun apnnak mellona tachi khont porgottainakat.  Punn mellona taka melloun divpa khatir zhuzat.  Potrancher boroilem mhunn oddchonni pois zainant, eka mezar yeun tacher toddgo kaddpa khatir vavrat.  Lipivad somplolo amkam-i zai punn tacher soglleank man’vota tem solution kaddat.  Hem zor korunk zaina zalear Kritanvachea nanvan potrancher borovpachem bond korat.  Purtugez Kristanv Gõyant itihaszoma zaleat ani ami tanche daiji nhoi, kullvadi nhoi, soire nhoi. Sthanik Gõykar tanche kodden kazar zaun tancho vonx choloinant.  Ami svobhimani Gõykar, Konknniche niz mogi Gõykar ani sodanch tiche fattlean ravtole, ticho ud’dhar kortole. Amen.

Wednesday, September 22, 2010

Vincy Quadros, Vice President, Goa Konkani Akademi declares awards

Fattlim don vorsam Goa Konknni Akademi sahityikank ani Konknni pasot vavr kortoleank protixtteche puroskar dita.  Heay vorsak tannim puroskar jahir keleat te oxe :
Kotha kadombori : 
Maya Kharangate – Rs. 10,000/-  Pustokachem nanv :Mrugjall
Nattok :
Hanumant  Chopdekar – Rs.10,000/- Pustokachem nanv : Kuvaddim
Nibond :
John M. Alfonso – Rs. 10,000/- Pustokachem nanv :Jinne Vatt
Kovita:
Mangala Karapurkar – Rs. 10,000/- Pustokachem nanv :Utsov
Shaxtriy  sahitya:
Shridhar Barve Rs.10,000/- Pustokachem nanv :Tablem
Yuva Chaitanya :
Cosma Fernandes ani Swati Naik - Rs. 15,000/- (protekak)
Balsahitya Puroskar:
Ratnamala Divkar – Rs. 5,000/- Girmitt
Madhav Manjunath Shanbhag Puroskar :
Purushottam Pai Rs.25,000/-
Sahitya Pradnya Pursokar :
Dr. Tanaji Halarnkar – Rs. 25,000/-
Konknni  Seva Sounstha Puroskar :
Bardez Konknni Asmitai Kenxdr – Mapuca Rs. 25,000/-
Sahitya Pratibha Puroskar :
Ramesh Veluskar Rs.25,000/-
Shennoy Goembab Konknni Bhasha seva Pursokar :
Rs. 25,000/-
He puroskar Otumbr mhoineant ghoddoun haddtole khasa karyavollint ditole oxem Goa Konknni Akademicho Upodheokx Vincy Quadros-an jahir kelam.

Thursday, September 9, 2010

Mhojea sogllea Hindu ixtt ixttinink Chovthichim porbim bhettoitam ani tanchea ghoramni sukh, xanti, ekchar, mog, bhavponn ani sosnnikai anvddetam.

Wednesday, September 8, 2010

Books written by Vincy Quadros

Fuldani, a collection of short stories in Devnagri script


Sukh ani Dukh, a collection of short stories in Roman script


Ghons, a collection of short stories in Roman script


Kurponno, a collection of short stories in Devnagri script


Otmik Vichardhara, a collection of divine thoughts for children and youngters in Roman script


Turo, a collection of short stories in Roman script

Books are available at Zito Almeida, Margao, Golden Heart Emporium, Margao, Konkani Bhasha Mandal, Margao, Goa Konkani Akademi, panaji.